Festa del Battesimo del Signore - Feast of the Baptism of the Lord
M Mons. Vincenzo Paglia
00:00
00:00

Vangelo (Mc 1,7-11) - In quel tempo, Giovanni proclamava: «Viene dopo di me colui che è più forte di me: io non sono degno di chinarmi per slegare i lacci dei suoi sandali. Io vi ho battezzato con acqua, ma egli vi battezzerà in Spirito Santo». Ed ecco, in quei giorni, Gesù venne da Nàzaret di Galilea e fu battezzato nel Giordano da Giovanni. E, subito, uscendo dall’acqua, vide squarciarsi i cieli e lo Spirito discendere verso di lui come una colomba. E venne una voce dal cielo: «Tu sei il Figlio mio, l’amato: in te ho posto il mio compiacimento».

Il commento al Vangelo a cura di Monsignor Vincenzo Paglia

La festa del battesimo di Gesù è una ulteriore Epifania, manifestazione di Gesù. Al Giordano si sono aperti i cieli e lo Spirito Santo si è posato su Gesù, come una colomba che finalmente trova il suo nido. La potenza di Dio ha trovato la sua casa. Non che prima lo Spirito del Signore non ci fosse. C’era sin dalla creazione, quando «lo spirito di Dio aleggiava sulle acque» (Gen 1,2). Ha poi continuato a essere presente negli uomini santi e spirituali, nei profeti, nei giusti, nei testimoni della carità, sia d’Israele che delle altre religioni. In Gesù lo Spirito – fin dalla sua nascita e nella manifestazione ai magi – trova la sua dimora piena e definitiva. Dopo il battesimo Gesù inizia a parlare. Si potrebbe dire che uscì dall’acqua con una vocazione nuova. Egli, nel giorno del battesimo, nacque a una nuova vita, a una missione nuova: non ebbe più tempo di pensare a sé, ai suoi cari, alla sua casa, alle sue preoccupazioni di sempre. Appena battezzato Gesù uscì dall’acqua ed ecco si aprirono i cieli e una voce dal cielo disse: «Tu sei il Figlio mio, l’amato: in te ho posto il mio compiacimento». Con la predicazione di Gesù dopo il battesimo, Dio si fa più vicino, il futuro di pace non è più irraggiungibile, la speranza non è finita, l’uomo non è schiacciato sulla terra, non è prigioniero del suo destino. Ognuno di noi diviene figlio, amato e custodito. L’amore di Dio è personale, unico, senza altri fini che quello dell’amore con lui. Questo è il futuro che Dio rende già presente e che offre a tutti e particolarmente a coloro la cui vita sembra abbia perso ogni valore e importanza. Il cristiano non è mai figlio unico, perché Dio è padre di tutti. Ciascun battezzato riceve fratelli e sorelle. Ed è chiamato ad esserlo, ossia ad arricchire la fraternità, a tessere l’amicizia, a coltivare la solidarietà. Oggi, a tutti noi, tornati bambini al fonte battesimale, generati come figli, il Signore non chiede grandi discorsi o promesse, ma solo un cuore capace di farsi volere bene per imparare da Dio, padre buono, a volere bene a tutti.


Feast of the Baptism of the Lord

Gospel (Mk 1,7-11)

At that time, John proclaimed: «The one who is stronger than me comes after me: I am not worthy to bend down to untie the laces of his sandals. I have baptized you with water, but he will baptize you with the Holy Spirit." And behold, in those days, Jesus came from Nazareth of Galilee and was baptized in the Jordan by John. And immediately, coming out of the water, he saw the heavens torn apart and the Spirit descending towards him like a dove. And a voice came from heaven: "You are my beloved Son: I am well pleased with you."

The commentary on the Gospel by Monsignor Vincenzo Paglia

The feast of the baptism of Jesus is a further Epiphany, manifestation of Jesus. At the Jordan the heavens opened and the Holy Spirit landed on Jesus, like a dove that finally finds his nest. The power of God has found his home. Not that the Spirit of the Lord wasn't there before. It had been there since creation, when "the spirit of God hovered over the waters" (Gen 1:2). He then continued to be present in the holy and spiritual men, in the prophets, in the righteous, in the witnesses of charity, both of Israel and of other religions. In Jesus the Spirit – since his birth and in his manifestation to the wise men – finds his full and definitive home. After his baptism, Jesus begins to speak. One could say that he came out of the water with a new vocation. He, on the day of his baptism, was born to a new life, to a new mission: he no longer had time to think about himself, his loved ones, his home, his usual worries. As soon as he was baptized, Jesus came out of the water and behold, the heavens opened and a voice from heaven said: "You are my beloved Son: I am well pleased with you." With the preaching of Jesus after his baptism, God becomes closer, the future of peace is no longer unattainable, hope is not over, man is not crushed on the earth, he is not a prisoner of his destiny. Each of us becomes a child, loved and cherished. God's love is personal, unique, with no other purpose than that of love with him. This is the future that God already makes present and offers to everyone and particularly to those whose lives seem to have lost all value and importance. The Christian is never an only child, because God is the father of all. Each baptized person receives brothers and sisters. And he is called to be so, that is, to enrich fraternity, to weave friendship, to cultivate solidarity. Today, of all of us, having returned as children at the baptismal font, generated as sons, the Lord does not ask for great speeches or promises, but only a heart capable of making itself loved in order to learn from God, a good father, to love everyone.


Fiesta del Bautismo del Señor

Evangelio (Mc 1,7-11)

En aquel tiempo, Juan proclamó: «El que es más fuerte que yo viene detrás de mí: no soy digno de agacharme para desatar los cordones de sus sandalias. Yo os he bautizado con agua, pero él os bautizará con Espíritu Santo". Y he aquí, en aquellos días Jesús vino de Nazaret de Galilea y fue bautizado por Juan en el Jordán. E inmediatamente, saliendo del agua, vio los cielos rasgarse y al Espíritu descender hacia él como paloma. Y vino una voz del cielo: "Tú eres mi Hijo amado: estoy muy complacido contigo".

El comentario al Evangelio de monseñor Vincenzo Paglia

La fiesta del bautismo de Jesús es una nueva Epifanía, manifestación de Jesús: en el Jordán los cielos se abrieron y el Espíritu Santo se posó sobre Jesús, como una paloma que finalmente encuentra su nido. El poder de Dios ha encontrado su hogar. No es que el Espíritu del Señor no estuviera allí antes. Había estado allí desde la creación, cuando "el espíritu de Dios se movía sobre las aguas" (Gen 1,2). Luego siguió estando presente en los hombres santos y espirituales, en los profetas, en los justos, en los testigos de la caridad, tanto de Israel como de las demás religiones. En Jesús el Espíritu –desde su nacimiento y en su manifestación a los Reyes Magos– encuentra su morada plena y definitiva. Después de su bautismo, Jesús comienza a hablar. Se podría decir que salió del agua con una nueva vocación. El día de su bautismo nació a una nueva vida, a una nueva misión: ya no tenía tiempo para pensar en sí mismo, en sus seres queridos, en su casa, en sus preocupaciones habituales. Apenas fue bautizado, Jesús salió del agua y he aquí, los cielos se abrieron y una voz del cielo dijo: "Tú eres mi Hijo amado: estoy muy complacido contigo". Con la predicación de Jesús después de su bautismo, Dios se vuelve más cercano, el futuro de paz ya no es inalcanzable, la esperanza no se acaba, el hombre no está aplastado en la tierra, no es prisionero de su destino. Cada uno de nosotros se convierte en un niño, amado y querido. El amor de Dios es personal, único, sin otra finalidad que la de amarlo. Éste es el futuro que Dios ya hace presente y ofrece a todos y particularmente a aquellos cuyas vidas parecen haber perdido todo valor e importancia. El cristiano nunca es hijo único, porque Dios es el padre de todos. Cada bautizado recibe hermanos y hermanas. Y está llamado a serlo, es decir, a enriquecer la fraternidad, a tejer la amistad, a cultivar la solidaridad. Hoy, de todos nosotros, regresados ​​como niños a la pila bautismal, engendrados como hijos, el Señor no pide grandes discursos ni promesas, sino sólo un corazón capaz de hacerse amar para aprender de Dios, un buen padre. , amar a todos.


Fête du Baptême du Seigneur

Évangile (Mc 1,7-11)

A cette époque, Jean proclamait : « Celui qui est plus fort que moi vient après moi : je ne suis pas digne de me pencher pour dénouer les lacets de ses sandales. Je t'ai baptisé d'eau, mais lui, il te baptisera du Saint-Esprit. » Et voici, en ces jours-là, Jésus venait de Nazareth de Galilée et fut baptisé dans le Jourdain par Jean. Et aussitôt, sortant de l'eau, il vit les cieux déchirés et l'Esprit descendre vers lui comme une colombe. Et une voix vint du ciel : « Tu es mon Fils bien-aimé : tu me plais. »

Le commentaire de l'Évangile de Mgr Vincenzo Paglia

La fête du baptême de Jésus est une autre Épiphanie, manifestation de Jésus : au Jourdain, les cieux s'ouvrirent et l'Esprit Saint se posa sur Jésus, comme une colombe qui trouve enfin son nid. La puissance de Dieu a trouvé sa demeure. Non pas que l’Esprit du Seigneur n’était pas là auparavant. Elle était là depuis la création, lorsque « l'esprit de Dieu planait sur les eaux » (Gn 1, 2). Il continue ensuite d'être présent chez les hommes saints et spirituels, chez les prophètes, chez les justes, chez les témoins de la charité, tant d'Israël que des autres religions. En Jésus, l'Esprit – depuis sa naissance et dans sa manifestation aux mages – trouve sa demeure pleine et définitive. Après son baptême, Jésus commence à parler. On pourrait dire qu'il est sorti de l'eau avec une nouvelle vocation. Le jour de son baptême, il est né dans une nouvelle vie, dans une nouvelle mission : il n'a plus le temps de penser à lui, à ses proches, à son foyer, à ses soucis habituels. Dès qu'il fut baptisé, Jésus sortit de l'eau et voici, les cieux s'ouvrirent et une voix du ciel dit : « Tu es mon Fils bien-aimé : je suis très content de toi. » Avec la prédication de Jésus après son baptême, Dieu se rapproche, l'avenir de la paix n'est plus inaccessible, l'espérance n'est pas finie, l'homme n'est pas écrasé sur la terre, il n'est pas prisonnier de son destin. Chacun de nous devient un enfant, aimé et chéri. L'amour de Dieu est personnel, unique, sans autre but que celui d'aimer Lui. C'est l'avenir que Dieu rend déjà présent et qu'il offre à tous et particulièrement à ceux dont la vie semble avoir perdu toute valeur et importance. Le chrétien n’est jamais fils unique, car Dieu est le père de tous. Chaque baptisé reçoit des frères et sœurs. Et il est appelé à l’être, c’est-à-dire à enrichir la fraternité, à tisser l’amitié, à cultiver la solidarité. Aujourd'hui, de nous tous, revenus enfants aux fonts baptismaux, engendrés comme fils, le Seigneur ne demande pas de grands discours ni de grandes promesses, mais seulement un cœur capable de se faire aimer pour apprendre de Dieu, bon père. , aimer tout le monde.


Festa do Batismo do Senhor

Evangelho (Mc 1,7-11)

Naquele momento, João proclamou: «Aquele que é mais forte do que eu vem atrás de mim: não sou digno de me abaixar para desatar os cadarços das suas sandálias. Eu te batizei com água, mas ele te batizará com o Espírito Santo”. E eis que naqueles dias Jesus veio de Nazaré da Galiléia e foi batizado por João no Jordão. E imediatamente, saindo da água, viu os céus dilacerados e o Espírito descer em sua direção como uma pomba. E uma voz veio do céu: “Tu és meu Filho amado: estou muito satisfeito contigo”.

O comentário ao Evangelho de Monsenhor Vincenzo Paglia

A festa do baptismo de Jesus é mais uma Epifania, manifestação de Jesus: no Jordão os céus abriram-se e o Espírito Santo pousou sobre Jesus, como uma pomba que finalmente encontra o seu ninho. O poder de Deus encontrou seu lar. Não que o Espírito do Senhor não estivesse lá antes. Estava ali desde a criação, quando “o espírito de Deus pairava sobre as águas” (Gn 1:2). Ele continuou então presente nos homens santos e espirituais, nos profetas, nos justos, nas testemunhas da caridade, tanto de Israel como de outras religiões. Em Jesus o Espírito – desde o seu nascimento e na sua manifestação aos sábios – encontra a sua morada plena e definitiva. Após seu batismo, Jesus começa a falar. Pode-se dizer que saiu da água com uma nova vocação. No dia do seu batismo, nasceu para uma vida nova, para uma missão nova: já não tinha tempo para pensar em si mesmo, nos seus entes queridos, na sua casa, nas suas preocupações habituais. Assim que foi batizado, Jesus saiu da água e eis que os céus se abriram e uma voz do céu disse: “Tu és meu Filho amado: estou muito satisfeito contigo”. Com a pregação de Jesus depois do seu batismo, Deus se aproxima, o futuro de paz não é mais inatingível, a esperança não acabou, o homem não está esmagado na terra, não é prisioneiro do seu destino. Cada um de nós se torna uma criança, amada e querida. O amor de Deus é pessoal, único, sem outro propósito senão o de amar com ele. Este é o futuro que Deus já torna presente e oferece a todos e especialmente àqueles cuja vida parece ter perdido todo o valor e importância. O cristão nunca é filho único, porque Deus é o pai de todos. Cada batizado recebe irmãos e irmãs. E é chamado a sê-lo, isto é, a enriquecer a fraternidade, a tecer a amizade, a cultivar a solidariedade. Hoje, de todos nós, tendo regressado como crianças à pia batismal, gerados como filhos, o Senhor não pede grandes discursos ou promessas, mas apenas um coração capaz de se fazer amar para aprender de Deus, bom pai , amar a todos.


主洗禮節

福音(可 1,7-11)

當時,約翰宣稱:「比我更強的人來追隨我:我不配彎腰解開他的鞋帶。 我用水給你們施洗,但他要用聖靈給你們施洗。” 看哪,那時,耶穌從加利利的拿撒勒來,在約旦河裡接受約翰的洗禮。 立刻,他從水裡出來,看到天被撕裂,聖靈像鴿子一樣向他下降。 天上傳來一個聲音:“你是我的愛子,我對你很滿意。”

文森佐·帕格利亞主教對福音的評論

耶穌的洗禮節是耶穌的進一步主顯節,在約旦河,天開了,聖靈降臨在耶穌身上,就像一隻終於找到了巢穴的鴿子。 神的力量找到了歸宿。 這並不是說主的靈以前不存在。 自創世以來,當「神的靈運行在水面上」(創 1:2)時,它就在那裡。 然後,他繼續出現在以色列和其他宗教的聖人和精神人、先知、義人、仁德見證人中。 在耶穌裡,聖靈——從他的誕生以及他向智者的顯現——找到了他完整和確定的家。 耶穌受洗後開始說話。 可以說,他帶著新的使命走出了困境。 在他受洗的那天,他誕生了新的生活,新的使命:他不再有時間去思考自己、他所愛的人、他的家、他平常的憂慮。 耶穌一受洗,從水裡出來,天就開了,從天上有聲音說:“你是我的愛子,我很喜悅你。” 隨著耶穌受洗後的傳道,上帝變得更加親近,和平的未來不再遙不可及,希望還沒有結束,人類沒有被壓垮在地球上,他不再是自己命運的囚徒。 我們每個人都成為一個孩子,被愛和珍惜。 神的愛是個人的、獨特的,除了愛祂之外沒有其他目的。 這是上帝已經為每個人,特別是那些生命似乎失去了所有價值和重要性的人所提供的未來。 基督徒從來不是獨生子,因為神是所有人的父親。 每個受洗的人都會接待兄弟姊妹。 他被呼召就是為了豐富友愛、編織友誼、培養團結。 今天,我們所有人,作為孩子回到洗禮池,成為兒子,主並不要求偉大的演講或承諾,而只要求一顆能夠讓自己被愛的心,以便向上帝學習,一個好父親,去愛每一個人。


Праздник Крещения Господня

Евангелие (Мк 1,7-11)

Тогда Иоанн провозгласил: «Тот, кто сильнее меня, идет за мной: я недостоин наклониться, чтобы развязать шнурки его сандалий. Я крестил вас водой, а Он будет крестить вас Духом Святым». И вот, в те дни пришёл Иисус из Назарета Галилейского и крестился в Иордане от Иоанна. И тотчас, выйдя из воды, он увидел разверзшееся небо и Духа, сходящего к нему, как голубь. И раздался голос с неба: «Ты Сын Мой возлюбленный: Я очень доволен Тобой».

Комментарий к Евангелию монсеньора Винченцо Палья

Праздник Крещения Иисуса является дальнейшим Богоявлением, явлением Иисуса.На Иордане небеса открылись и Святой Дух сошел на Иисуса, как голубь, который наконец нашел свое гнездо. Сила Божья нашла свой дом. Не то чтобы Духа Господня не было там раньше. Оно было там от сотворения мира, когда «Дух Божий носился над водами» (Быт. 1:2). Затем Он продолжал присутствовать в святых и духовных людях, в пророках, в праведниках, в свидетелях милосердия, как Израиля, так и представителей других религий. В Иисусе Дух – с момента Его рождения и в Его явлении мудрецам – находит свой полный и окончательный дом. После крещения Иисус начинает говорить. Можно сказать, что он вышел из воды с новым призванием. В день своего крещения он родился для новой жизни, для новой миссии: у него уже не было времени думать о себе, своих близких, своем доме, своих привычных заботах. Как только он крестился, Иисус вышел из воды и вот, небеса открылись, и голос с неба сказал: «Ты Сын Мой возлюбленный: Я очень доволен Тобой». С проповедью Иисуса после его крещения Бог становится ближе, будущее мира больше не недостижимо, надежда не закончилась, человек не раздавлен на земле, он не пленник своей судьбы. Каждый из нас становится ребенком, любимым и желанным. Божья любовь личностна, уникальна и не имеет никакой другой цели, кроме любви к Нему. Это будущее, которое Бог уже сделал настоящим и предлагает каждому, и особенно тем, чья жизнь, кажется, потеряла всякую ценность и важность. Христианин никогда не бывает единственным ребенком, потому что Бог — отец всего. Каждый крещеный человек принимает братьев и сестер. И он призван быть таковым, то есть обогащать братство, сплетать дружбу, культивировать солидарность. Сегодня от всех нас, вернувшихся детьми у купели, рожденных сыновьями, Господь просит не великих речей и обещаний, а лишь сердца, способного заставить себя полюбить, чтобы научиться у Бога, доброго отца , любить всех.


主の洗礼の祝日

福音 (マルコ 1,7-11)

その時、ジョンはこう宣言しました。「私より強い者が私の後に来る。私には彼のサンダルのひもを解くためにかがむ資格はない。」 私はあなたに水のバプテスマを授けましたが、彼はあなたに聖霊のバプテスマを授けるでしょう。」 そして見よ、当時、イエスはガリラヤのナザレから来て、ヨルダン川でヨハネからバプテスマを受けました。 そしてすぐに、水から出てくると、天が引き裂かれ、御霊が鳩のように自分に向かって降りてくるのが見えました。 すると天から声が聞こえた、「あなたは私の愛する子です。私はあなたに満足しています。」

ヴィンチェンツォ・パーリア修道士による福音書の解説

イエスの洗礼の祝日はさらなる公現であり、イエスの顕現であり、ヨルダン川で天が開き、ついに巣を見つけた鳩のように聖霊がイエスの上に降り立った。 神の力がその居場所を見つけました。 主の御霊が以前から存在しなかったわけではありません。 それは創造の時からそこにあり、「神の霊が水の上に浮かんでいた」(創世記1:2)のです。 その後もイエスは、イスラエルと他の宗教の聖なる霊的な人々、預言者、義人、慈善の証人の中に存在し続けました。 御霊は、イエスの誕生以来、そして賢者たちへの現れの中で、完全かつ決定的な故郷を見いだします。 バプテスマを受けた後、イエスは話し始めます。 彼は新たな使命を持って水から出てきたと言えるでしょう。 バプテスマの日、彼は新しい人生、新しい使命に生まれました。彼には、自分自身のこと、愛する人たちのこと、家のこと、いつもの心配事を考える時間はもうありませんでした。 バプテスマを受けるとすぐに、イエスが水の中から出てくると、見よ、天が開け、天からの声がこう言った、「あなたはわたしの愛する子です。わたしはあなたに満足しています。」 バプテスマ後のイエスの説教により、神はさらに近づき、平和の未来はもはや達成不可能ではなく、希望は終わっておらず、人間は地上で押しつぶされることはなく、運命の囚人ではありません。 私たち一人一人は愛され、大切にされて子供になります。 神の愛は個人的で唯一のものであり、神との愛以外の目的はありません。 これは、神がすでに用意し、すべての人、特に人生の価値と重要性をすべて失ったと思われる人々に提供している未来です。 神はすべての父であるため、クリスチャンは決して一人っ子ではありません。 バプテスマを受けた人にはそれぞれ兄弟姉妹が与えられます。 そして彼はそのようになるように、つまり友愛を豊かにし、友情を紡ぎ、連帯を育むように求められているのです。 今日、子供として洗礼台に戻り、息子として生まれた私たち全員に、主が求めておられるのは、大げさなスピーチや約束ではなく、良き父親である神から学ぶために自分自身を愛せる心だけです。 、みんなを愛すること。


주님 세례 축일

복음(마르 1,7-11)

그때 요한은 이렇게 선포했습니다. “나보다 더 강한 분이 내 뒤에 오십니다. 나는 몸을 굽혀 그분의 신발 끈을 풀 자격도 없습니다. 나는 너희에게 물로 세례를 주었으나 그는 너희에게 성령으로 세례를 주실 것이다.” 보라, 그 때에 예수께서 갈릴리 나사렛으로부터 와서 요단강에서 요한에게 세례를 받으시니라. 그리고 즉시 물에서 나오시자 하늘이 갈라지고 성령이 비둘기처럼 자기를 향해 내려오시는 것을 보셨습니다. 그리고 하늘에서 음성이 들렸습니다. "너는 내 사랑하는 아들이다. 내가 너를 기뻐한다."

빈첸초 팔리아 몬시뇰의 복음 주석

예수님의 세례 축일은 예수님의 현현일인 주현절입니다.요단강에서 하늘이 열리고 마침내 둥지를 찾은 비둘기처럼 성령께서 예수님 위에 내려오셨습니다. 하나님의 능력이 그 집을 찾았습니다. 주님의 영이 이전에 거기에 없었다는 것은 아닙니다. 그것은 “하나님의 영이 물 위에 운행하시던”(창 1:2) 창조 때부터 거기에 있었습니다. 그 후에도 그분은 이스라엘과 다른 종교의 거룩하고 영적인 사람들, 선지자들, 의인들, 사랑의 증인들 안에 계속 현존하셨습니다. 예수 안에서 성령은 탄생 이후, 그리고 동방 박사들에게 나타난 순간부터 자신의 완전하고 결정적인 거처를 찾습니다. 예수께서는 침례를 받으신 후 말씀을 시작하십니다. 그는 새로운 직업을 가지고 물에서 나왔다고 말할 수 있습니다. 세례를 받던 날, 그는 새로운 삶, 새로운 사명으로 태어났습니다. 그는 더 이상 자신과 사랑하는 사람, 집, 일상적인 걱정에 대해 생각할 시간이 없었습니다. 예수께서 세례를 받으시고 곧 물에서 나오시니 하늘이 열리고 하늘에서 소리가 나서 이르시되 너는 내 사랑하는 아들이라 내가 너를 기뻐하노라 하시니라. 예수님께서 세례를 받으신 후 그분의 설교를 통해 하느님은 더욱 가까워지고, 평화의 미래는 더 이상 도달할 수 없으며, 희망은 끝나지 않으며, 인간은 이 땅에서 짓밟히지 않고, 자기 운명의 포로가 되지 않습니다. 우리 각자는 사랑받고 소중히 여겨지는 자녀가 됩니다. 하나님의 사랑은 개인적이고 독특하며, 그분을 향한 사랑 외에는 다른 목적이 없습니다. 이것은 하나님께서 이미 모든 사람에게, 특히 삶의 가치와 중요성을 모두 잃은 것처럼 보이는 사람들에게 현재로 만들고 제공하고 있는 미래입니다. 그리스도인은 결코 외동아이가 아닙니다. 왜냐하면 하나님은 모든 사람의 아버지이시기 때문입니다. 세례받은 사람은 누구나 형제자매를 받아들입니다. 그리고 그는 형제애를 풍요롭게 하고, 우정을 쌓고, 연대를 키우도록 부름 받았습니다. 오늘날 세례대에 어린이로 돌아와 아들로 태어난 우리 모두에게 주님께서는 위대한 연설이나 약속을 요구하지 않으시고 오직 좋은 아버지이신 하느님에게서 배우기 위해 스스로 사랑할 수 있는 마음만을 요구하십니다. , 모두를 사랑합니다.


عيد معمودية الرب

الإنجيل (مرقس 1، 7 – 11)

في ذلك الوقت، أعلن يوحنا: «يأتي بعدي من هو أقوى مني: لست مستحقًا أن أنحني لأحل سيور حذائه. أنا عمدتكم بالماء، وأما هو فسيعمدكم بالروح القدس". وإذا في تلك الأيام جاء يسوع من ناصرة الجليل واعتمد في الأردن على يد يوحنا. وللوقت خرج من الماء فرأى السموات قد انشقت والروح نازلا عليه مثل حمامة. وجاء صوت من السماء: "أنت ابني الحبيب، عنك رضيت".

التعليق على الإنجيل بقلم المونسنيور فينسينزو باجليا

إن عيد معمودية يسوع هو ظهور إضافي وظهور ليسوع، ففي نهر الأردن انفتحت السماوات ونزل الروح القدس على يسوع، مثل حمامة وجدت عشها أخيرًا. لقد وجدت قوة الله موطنها. لا يعني ذلك أن روح الرب لم يكن هناك من قبل. لقد كان هناك منذ الخليقة، عندما "كان روح الله يرف على المياه" (تك 1: 2). ثم ظل حاضرًا في القديسين والروحيين، في الأنبياء، في الأبرار، في شهود المحبة، من إسرائيل ومن الديانات الأخرى. في يسوع، يجد الروح – منذ ولادته وفي ظهوره للحكماء – موطنه الكامل والنهائي. بعد معموديته، بدأ يسوع في الكلام. ويمكن القول إنه خرج من الماء بدعوة جديدة. في يوم معموديته، ولد في حياة جديدة، في رسالة جديدة: لم يعد لديه الوقت للتفكير في نفسه، وأحبائه، وبيته، وهمومه المعتادة. فلما اعتمد، خرج يسوع من الماء، وإذا السماوات مفتوحة، وصوت من السماء يقول: "أنت ابني الحبيب عنك رضيت". مع كرازة يسوع بعد معموديته، يصبح الله أقرب، ولم يعد مستقبل السلام بعيد المنال، ولم ينته الرجاء، ولا ينسحق الإنسان على الأرض، ولا يصبح أسيرًا لمصيره. يصبح كل واحد منا طفلاً محبوبًا وعزيزًا. إن محبة الله شخصية وفريدة من نوعها، وليس لها أي هدف سوى محبتنا له. هذا هو المستقبل الذي جعله الله حاضرًا ويقدمه للجميع، وخاصة لأولئك الذين يبدو أن حياتهم قد فقدت كل القيمة والأهمية. المسيحي ليس أبداً الابن الوحيد، لأن الله هو أب الجميع. يستقبل كل معمد إخوة وأخوات. وهو مدعو ليكون كذلك، أي ليغني الأخوّة، وينسج الصداقة، وينمي التضامن. اليوم، منا جميعًا، بعد أن رجعنا كأطفال عند جرن المعمودية، وولدنا كأبناء، لا يطلب الرب خطابات أو وعودًا عظيمة، بل يطلب فقط قلبًا قادرًا على جعل نفسه محبوبًا ليتعلم من الله، أبًا صالحًا. ، أن تحب الجميع.

प्रभु के बपतिस्मा का पर्व

सुसमाचार (मार्क 1,7-11)

उस समय, जॉन ने घोषणा की: "जो मुझसे अधिक शक्तिशाली है वह मेरे पीछे आता है: मैं उसके सैंडल के फीते खोलने के लिए झुकने के योग्य नहीं हूं।" मैं ने तुम्हें जल से बपतिस्मा दिया है, परन्तु वह तुम्हें पवित्र आत्मा से बपतिस्मा देगा।” और देखो, उन दिनों में, यीशु गलील के नासरत से आया और यूहन्ना द्वारा जॉर्डन में बपतिस्मा लिया गया। और तुरंत, पानी से बाहर आकर, उसने आकाश को फटते हुए और आत्मा को कबूतर की तरह अपनी ओर उतरते देखा। और स्वर्ग से आवाज़ आई: "तू मेरा प्रिय पुत्र है: मैं तुझ से बहुत प्रसन्न हूँ।"

मोनसिग्नोर विन्सेन्ज़ो पगलिया द्वारा सुसमाचार पर टिप्पणी

यीशु के बपतिस्मा का पर्व एक और एपिफेनी है, यीशु की अभिव्यक्ति। जॉर्डन में आकाश खुल गया और पवित्र आत्मा यीशु पर उतरा, एक कबूतर की तरह जो अंततः अपना घोंसला पाता है। ईश्वर की शक्ति को अपना घर मिल गया है। ऐसा नहीं है कि प्रभु की आत्मा पहले वहाँ नहीं थी। यह सृष्टि के समय से ही वहाँ था, जब "परमेश्वर की आत्मा जल के ऊपर मंडराती थी" (उत्पत्ति 1:2)। इसके बाद वह पवित्र और आध्यात्मिक लोगों में, पैगंबरों में, धर्मियों में, दान के गवाहों में, इज़राइल और अन्य धर्मों दोनों में मौजूद रहे। यीशु में आत्मा - उसके जन्म के बाद से और बुद्धिमान लोगों के सामने उसकी अभिव्यक्ति में - अपना पूर्ण और निश्चित घर पाता है। अपने बपतिस्मे के बाद, यीशु ने बोलना शुरू किया। कोई कह सकता है कि वह एक नए व्यवसाय के साथ पानी से बाहर आया था। अपने बपतिस्मा के दिन, वह एक नए जीवन में, एक नए मिशन में पैदा हुआ था: उसके पास अब अपने बारे में, अपने प्रियजनों, अपने घर, अपनी सामान्य चिंताओं के बारे में सोचने का समय नहीं था। बपतिस्मा लेते ही यीशु पानी से बाहर आया और देखो, आकाश खुल गया और स्वर्ग से एक आवाज़ आई: "तू मेरा प्रिय पुत्र है: मैं तुझ से बहुत प्रसन्न हूँ।" बपतिस्मा के बाद यीशु के उपदेश से, ईश्वर निकट हो जाता है, शांति का भविष्य अब अप्राप्य नहीं है, आशा समाप्त नहीं हुई है, मनुष्य पृथ्वी पर कुचला नहीं गया है, वह अपने भाग्य का कैदी नहीं है। हममें से प्रत्येक एक बच्चा बन जाता है, जिसे प्यार किया जाता है और पोषित किया जाता है। ईश्वर का प्रेम व्यक्तिगत है, अद्वितीय है, उसके साथ प्रेम के अलावा इसका कोई अन्य उद्देश्य नहीं है। यह वह भविष्य है जिसे ईश्वर पहले से ही वर्तमान बनाता है और हर किसी के लिए पेश करता है, खासकर उन लोगों के लिए जिनके जीवन का सारा मूल्य और महत्व खो गया है। ईसाई कभी भी अकेला बच्चा नहीं होता, क्योंकि ईश्वर सभी का पिता है। प्रत्येक बपतिस्मा प्राप्त व्यक्ति को भाई-बहन मिलते हैं। और उन्हें ऐसा करने के लिए, यानी भाईचारे को समृद्ध करने के लिए, मित्रता को बुनने के लिए, एकजुटता विकसित करने के लिए बुलाया जाता है। आज, हम सभी से, पुत्र के रूप में उत्पन्न बपतिस्मात्मक फ़ॉन्ट पर बच्चों के रूप में लौटकर, भगवान महान भाषणों या वादों की मांग नहीं करते हैं, बल्कि केवल एक अच्छे पिता, भगवान से सीखने के लिए खुद को प्यार करने में सक्षम दिल की मांग करते हैं। , हर किसी से प्यार करना।


Święto Chrztu Pańskiego

Ewangelia (Mk 1,7-11)

W tym czasie Jan oznajmił: «Idzie za mną silniejszy ode mnie. Nie jestem godzien schylać się, aby rozwiązać sznurowadła jego sandałów. Ja was ochrzciłem wodą, ale on was ochrzci Duchem Świętym”. A oto w owych dniach Jezus przyszedł z Nazaretu w Galilei i przyjął chrzest w Jordanie od Jana. I natychmiast, wychodząc z wody, ujrzał rozdarte niebiosa i Ducha zstępującego na niego jak gołębica. I odezwał się głos z nieba: «Ty jesteś moim Synem umiłowanym. Mam w Tobie upodobanie».

Komentarz do Ewangelii autorstwa prałata Vincenzo Paglii

Święto Chrztu Jezusa to kolejne Objawienie Pańskie, objawienie się Jezusa. Nad Jordanem otworzyło się niebiosa i Duch Święty zstąpił na Jezusa niczym gołębica, która w końcu znalazła swoje gniazdo. Moc Boża znalazła swój dom. Nie dlatego, że Ducha Pańskiego nie było wcześniej. Było tam od stworzenia, kiedy „duch Boży unosił się nad wodami” (Rdz 1,2). Następnie był nadal obecny w świętych i duchowych ludziach, w prorokach, w sprawiedliwych, w świadkach miłości, zarówno Izraela, jak i innych religii. W Jezusie Duch – od chwili Jego narodzin i objawienia się mędrcom – znajduje swój pełny i ostateczny dom. Po chrzcie Jezus zaczyna mówić. Można powiedzieć, że wyszedł z wody z nowym powołaniem. W dniu chrztu narodził się do nowego życia, do nowej misji: nie miał już czasu myśleć o sobie, swoich bliskich, swoim domu, swoich codziennych troskach. Zaraz po chrzcie Jezus wyszedł z wody i oto otworzyły się niebiosa i odezwał się głos z nieba: „Ty jesteś moim Synem umiłowanym. Mam w tobie upodobanie”. Dzięki głoszeniu Jezusa po chrzcie Bóg staje się coraz bliższy, przyszłość pokoju nie jest już nieosiągalna, nadzieja się nie skończyła, człowiek nie zostaje zmiażdżony na ziemi, nie jest więźniem swojego przeznaczenia. Każdy z nas staje się dzieckiem, kochanym i cenionym. Miłość Boga jest osobista, wyjątkowa i nie ma innego celu niż miłość do Niego. To jest przyszłość, którą Bóg już uobecnia i oferuje wszystkim, a zwłaszcza tym, których życie wydaje się utracić wszelką wartość i znaczenie. Chrześcijanin nigdy nie jest jedynakiem, ponieważ Bóg jest ojcem wszystkich. Każdy ochrzczony otrzymuje braci i siostry. I jest powołany do tego, to znaczy do wzbogacania braterstwa, tkania przyjaźni, kultywowania solidarności. Dziś od nas wszystkich, którzy jako dzieci powróciliśmy do chrzcielnicy, zrodzeni jako synowie, Pan nie prosi o wielkie przemówienia i obietnice, ale tylko o serce zdolne do okazywania miłości, aby uczyć się od Boga, dobrego ojca , kochać wszystkich.


প্রভুর বাপ্তিস্মের উত্সব

গসপেল (Mk 1,7-11)

সেই সময়ে, জন ঘোষণা করেছিলেন: "যে আমার চেয়ে শক্তিশালী সে আমার পরে আসবে: আমি তার স্যান্ডেলের ফিতা খুলতে নত হওয়ার যোগ্য নই। আমি তোমাকে জলে বাপ্তিস্ম দিয়েছি, কিন্তু তিনি তোমাকে পবিত্র আত্মায় বাপ্তিস্ম দেবেন।" আর দেখ, সেই সময়ে, যীশু গালীলের নাসরত থেকে এসে যোহনের দ্বারা জর্ডানে বাপ্তিস্ম নিয়েছিলেন। এবং সঙ্গে সঙ্গে, জল থেকে বেরিয়ে, তিনি স্বর্গ ছিন্নভিন্ন এবং একটি ঘুঘুর মত আত্মা তার দিকে নামতে দেখলেন. এবং স্বর্গ থেকে একটি কণ্ঠস্বর এসেছিল: "তুমি আমার প্রিয় পুত্র: আমি তোমার প্রতি সন্তুষ্ট।"

Monsignor Vincenzo Paglia দ্বারা গসপেল ভাষ্য

যীশুর বাপ্তিস্মের উত্সব হল আরও একটি এপিফেনি, যীশুর প্রকাশ৷ জর্ডানে স্বর্গ খুলে গেল এবং পবিত্র আত্মা যীশুর উপর অবতরণ করলেন, একটি ঘুঘুর মতো যা অবশেষে তার বাসা খুঁজে পায়৷ ঈশ্বরের শক্তি তার বাড়ি খুঁজে পেয়েছে। এমন নয় যে প্রভুর আত্মা আগে সেখানে ছিল না৷ এটি সৃষ্টির পর থেকেই ছিল, যখন "ঈশ্বরের আত্মা জলের উপরে অবস্থান করত" (Gen 1:2)। এরপর তিনি পবিত্র এবং আধ্যাত্মিক পুরুষদের মধ্যে, নবীদের মধ্যে, ধার্মিকদের মধ্যে, দাতব্যের সাক্ষীদের মধ্যে, ইস্রায়েল এবং অন্যান্য ধর্মের উভয়ের মধ্যে উপস্থিত হতে থাকেন। যীশুর মধ্যে আত্মা - তার জন্মের পর থেকে এবং জ্ঞানী ব্যক্তিদের কাছে তার প্রকাশের মধ্যে - তার পূর্ণ এবং নির্দিষ্ট বাড়ি খুঁজে পায়। তার বাপ্তিস্মের পর, যীশু কথা বলতে শুরু করেন। কেউ বলতে পারে যে তিনি একটি নতুন বৃত্তি নিয়ে জল থেকে বেরিয়ে এসেছেন। তার বাপ্তিস্মের দিনে, তিনি একটি নতুন জীবনে, একটি নতুন মিশনে জন্মগ্রহণ করেছিলেন: তার নিজের, তার প্রিয়জনদের, তার বাড়ি, তার স্বাভাবিক উদ্বেগ সম্পর্কে চিন্তা করার আর সময় ছিল না। তিনি বাপ্তিস্ম নেওয়ার সাথে সাথে, যীশু জল থেকে বেরিয়ে আসেন এবং দেখুন, স্বর্গ খুলে গেল এবং স্বর্গ থেকে একটি কণ্ঠস্বর বলল: "তুমি আমার প্রিয় পুত্র: আমি তোমার প্রতি সন্তুষ্ট।" তাঁর বাপ্তিস্মের পরে যীশুর প্রচারের সাথে সাথে, ঈশ্বর আরও ঘনিষ্ঠ হয়ে ওঠেন, শান্তির ভবিষ্যত আর পাওয়া যায় না, আশা শেষ হয় না, মানুষ পৃথিবীতে পিষ্ট হয় না, সে তার ভাগ্যের বন্দী হয় না। আমরা প্রত্যেকেই একটি শিশু, প্রিয় এবং লালিত হয়ে উঠি। ঈশ্বরের ভালবাসা ব্যক্তিগত, অনন্য, তার সাথে ভালবাসা ছাড়া অন্য কোন উদ্দেশ্য নেই। এটি এমন ভবিষ্যৎ যা ঈশ্বর ইতিমধ্যেই উপস্থাপন করেন এবং প্রত্যেকের জন্য এবং বিশেষ করে যাদের জীবন সমস্ত মূল্য এবং গুরুত্ব হারিয়ে ফেলেছে তাদের জন্য অফার করে। খ্রিস্টান কখনই একমাত্র সন্তান নয়, কারণ ঈশ্বর সকলের পিতা। প্রত্যেক বাপ্তাইজিত ব্যক্তি ভাই ও বোনদের গ্রহণ করে। এবং তাকে বলা হয় তাই হতে, অর্থাৎ ভ্রাতৃত্বকে সমৃদ্ধ করতে, বন্ধুত্ব বুনতে, সংহতি গড়ে তুলতে। আজ, আমাদের সকলের মধ্যে, বাপ্তিস্মের হরফে সন্তান হিসাবে ফিরে এসে, পুত্র হিসাবে উত্পন্ন, প্রভু মহান বক্তৃতা বা প্রতিশ্রুতি চান না, তবে কেবল একটি হৃদয় যা ঈশ্বরের কাছ থেকে শেখার জন্য নিজেকে ভালবাসতে সক্ষম, একজন ভাল পিতা। , সবাইকে ভালবাসতে।


Kapistahan ng Pagbibinyag ng Panginoon

Ebanghelyo (Mc 1,7-11)

Sa oras na iyon, si Juan ay nagpahayag: «Ang isa na mas malakas kaysa sa akin ay susunod sa akin: Hindi ako karapat-dapat na yumuko upang kalasin ang mga tali ng kanyang mga sandalyas. Binautismuhan ko kayo sa tubig, ngunit babautismuhan niya kayo sa Espiritu Santo." At narito, nang mga araw na iyon, si Jesus ay dumating mula sa Nazaret ng Galilea at binautismuhan ni Juan sa Jordan. At pagdaka, paglabas niya sa tubig, nakita niyang napunit ang langit at ang Espiritung bumababa sa kanya na parang kalapati. At isang tinig ang nagmula sa langit: "Ikaw ang aking minamahal na Anak: Ako ay lubos na nalulugod sa iyo."

Ang komentaryo sa Ebanghelyo ni Monsignor Vincenzo Paglia

Ang kapistahan ng pagbibinyag kay Hesus ay isang karagdagang Epiphany, pagpapakita ni Hesus. Sa Jordan ay bumukas ang langit at ang Banal na Espiritu ay dumapo kay Hesus, tulad ng isang kalapati na sa wakas ay nakahanap ng kanyang pugad. Ang kapangyarihan ng Diyos ay natagpuan ang tahanan nito. Hindi dahil wala ang Espiritu ng Panginoon noon. Ito ay naroroon na mula noong nilikha, noong "ang espiritu ng Diyos ay sumasa ibabaw ng tubig" (Gen 1:2). Pagkatapos ay patuloy siyang naroroon sa mga banal at espirituwal na tao, sa mga propeta, sa mabubuti, sa mga saksi ng pag-ibig sa kapwa, kapwa ng Israel at ng iba pang mga relihiyon. Kay Hesus ang Espiritu - mula sa kanyang kapanganakan at sa kanyang pagpapakita sa mga pantas - natagpuan ang kanyang buo at tiyak na tahanan. Pagkatapos ng kanyang bautismo, nagsimulang magsalita si Jesus. Maaaring sabihin ng isa na siya ay lumabas sa tubig na may bagong bokasyon. Sa araw ng kanyang binyag, isinilang siya sa isang bagong buhay, sa isang bagong misyon: wala na siyang panahon para isipin ang kanyang sarili, ang kanyang mga mahal sa buhay, ang kanyang tahanan, ang kanyang karaniwang mga alalahanin. Nang siya ay mabautismuhan, si Jesus ay lumabas sa tubig at narito, ang langit ay nabuksan at isang tinig mula sa langit ang nagsabi: "Ikaw ang aking minamahal na Anak: Ako ay lubos na nalulugod sa iyo." Sa pangangaral ni Hesus pagkatapos ng kanyang binyag, ang Diyos ay nagiging mas malapit, ang kinabukasan ng kapayapaan ay hindi na makakamit, ang pag-asa ay hindi natatapos, ang tao ay hindi nadudurog sa lupa, siya ay hindi isang bilanggo ng kanyang kapalaran. Bawat isa sa atin ay nagiging anak, minamahal at minamahal. Ang pag-ibig ng Diyos ay personal, natatangi, na walang ibang layunin kundi ang pag-ibig sa kanya. Ito ang kinabukasan na inihaharap na ng Diyos at iniaalok sa lahat at lalo na sa mga tila nawalan ng halaga at kahalagahan ang buhay. Ang Kristiyano ay hindi kailanman nag-iisang anak, dahil ang Diyos ang ama ng lahat. Ang bawat bautisadong tao ay tumatanggap ng mga kapatid. At siya ay tinawag na maging gayon, iyon ay, upang pagyamanin ang kapatiran, upang ihabi ang pagkakaibigan, upang linangin ang pagkakaisa. Ngayon, sa ating lahat, na bumalik bilang mga bata sa baptismal font, nabuo bilang mga anak, ang Panginoon ay hindi humihingi ng mga dakilang talumpati o pangako, ngunit isang puso lamang na may kakayahang mahalin ang sarili upang matuto mula sa Diyos, isang mabuting ama , mahalin ang lahat.


Свято Хрещення Господнього

Євангеліє (Мк. 1,7-11)

Тоді Іван проголосив: «Сильніший за мене йде за мною: я недостойний нахилитися, щоб розв’язати шнурки на його сандаліях. Я хрестив вас водою, а він хреститиме вас Духом Святим». І ось, у ті дні прийшов Ісус із Назарету Галілейського і був хрещений в Йордані від Івана. І відразу ж, вийшовши з води, побачив розірвані небеса і Духа, що спускався до нього, як голуб. І почувся голос із неба: «Ти Син Мій Улюблений, Я вподобав Тебе».

Коментар до Євангелія монсеньйора Вінченцо Палія

Свято хрещення Ісуса є подальшим Богоявленням, явленням Ісуса.На Йордані відкрилося небо і Святий Дух зійшов на Ісуса, як голуб, що нарешті знаходить своє гніздо. Сила Бога знайшла свій дім. Не те, щоб Духа Господа не було раніше. Воно було там від створення, коли «Дух Божий витав над водами» (Бут. 1:2). Потім Він продовжував бути присутнім у святих і духовних людях, у пророках, у праведних, у свідках милосердя, як в Ізраїлі, так і в інших релігіях. В Ісусі Дух – з моменту Його народження і в Його прояві мудрецям – знаходить свій повний і остаточний дім. Після хрещення Ісус починає говорити. Можна сказати, що він вийшов з води з новим покликанням. У день свого хрещення він народився до нового життя, до нової місії: у нього вже не було часу думати про себе, своїх близьких, свій дім, свої звичні турботи. Як тільки він охрестився, Ісус вийшов із води, і ось небо відкрилося, і голос із неба сказав: «Ти Син мій улюблений, я вподобав тебе». З проповіддю Ісуса після Його хрещення Бог стає ближчим, майбутнє миру більше не є недосяжним, надія не закінчилася, людина не розчавлена ​​на землі, вона не є в’язнем своєї долі. Кожен з нас стає дитиною, коханою і плеканою. Божа любов є особистою, унікальною, не має іншої мети, окрім любові до Нього. Це майбутнє, яке Бог уже робить присутнім і пропонує кожному, а особливо тим, чиє життя, здається, втратило будь-яку цінність і важливість. Християнин ніколи не є єдиною дитиною, тому що Бог є батьком усіх. Кожен хрещений отримує братів і сестер. І він покликаний бути таким, тобто збагачувати братерство, плести дружбу, плекати солідарність. Сьогодні від усіх нас, повернувшись дітьми до купелі, народженими як сини, Господь не вимагає великих промов чи обітниць, а лише серця, здатного любити себе, щоб навчитися від Бога, доброго батька. , любити всіх.


Εορτή της Βαπτίσματος του Κυρίου

Ευαγγέλιο (Μκ 1,7-11)

Εκείνη την ώρα, ο Ιωάννης διακήρυξε: «Αυτός που είναι πιο δυνατός από εμένα έρχεται πίσω μου: Δεν είμαι άξιος να σκύψω να λύσω τα κορδόνια των σανδαλιών του. Εγώ σας έχω βαφτίσει με νερό, αλλά αυτός θα σας βαφτίσει με Άγιο Πνεύμα». Και ιδού, εκείνες τις ημέρες, ο Ιησούς ήρθε από τη Ναζαρέτ της Γαλιλαίας και βαφτίστηκε στον Ιορδάνη από τον Ιωάννη. Και αμέσως, βγαίνοντας από το νερό, είδε τους ουρανούς να σχίζονται και το Πνεύμα να κατεβαίνει προς αυτόν σαν περιστέρι. Και ακούστηκε μια φωνή από τον ουρανό: «Είσαι ο αγαπημένος μου Υιός: είμαι πολύ ευχαριστημένος μαζί σου».

Ο σχολιασμός του Ευαγγελίου από τον Μονσινιόρ Vincenzo Paglia

Η γιορτή της βάπτισης του Ιησού είναι μια ακόμη Θεοφάνεια, εκδήλωση του Ιησού.Στον Ιορδάνη οι ουρανοί άνοιξαν και το Άγιο Πνεύμα προσγειώθηκε στον Ιησού, σαν ένα περιστέρι που τελικά βρίσκει τη φωλιά του. Η δύναμη του Θεού βρήκε το σπίτι της. Όχι ότι το Πνεύμα του Κυρίου δεν ήταν εκεί πριν. Ήταν εκεί από τη δημιουργία, όταν «το πνεύμα του Θεού αιωρούνταν πάνω από τα νερά» (Γένεση 1:2). Στη συνέχεια συνέχισε να είναι παρών στους αγίους και πνευματικούς ανθρώπους, στους προφήτες, στους δίκαιους, στους μάρτυρες της φιλανθρωπίας, τόσο του Ισραήλ όσο και άλλων θρησκειών. Στον Ιησού το Πνεύμα – από τη γέννησή του και στην εκδήλωση του στους σοφούς – βρίσκει την πλήρη και οριστική κατοικία του. Μετά τη βάπτισή του, ο Ιησούς αρχίζει να μιλάει. Θα μπορούσε να πει κανείς ότι βγήκε από το νερό με μια νέα κλήση. Την ημέρα της βάπτισής του, γεννήθηκε σε μια νέα ζωή, σε μια νέα αποστολή: δεν είχε πια χρόνο να σκεφτεί τον εαυτό του, τους αγαπημένους του, το σπίτι του, τις συνήθεις ανησυχίες του. Μόλις βαφτίστηκε, ο Ιησούς βγήκε από το νερό και ιδού, οι ουρανοί άνοιξαν και μια φωνή από τον ουρανό είπε: «Εσύ είσαι ο αγαπημένος μου Υιός: είμαι πολύ ευχαριστημένος μαζί σου». Με το κήρυγμα του Ιησού μετά τη βάπτισή του, ο Θεός πλησιάζει, το μέλλον της ειρήνης δεν είναι πια ανέφικτο, η ελπίδα δεν έχει τελειώσει, ο άνθρωπος δεν συντρίβεται στη γη, δεν είναι αιχμάλωτος του πεπρωμένου του. Ο καθένας μας γίνεται παιδί, αγαπητό και αγαπητό. Η αγάπη του Θεού είναι προσωπική, μοναδική, δεν έχει άλλο σκοπό από αυτόν της αγάπης μαζί του. Αυτό είναι το μέλλον που ο Θεός κάνει ήδη παρόν και προσφέρει σε όλους και ιδιαίτερα σε εκείνους των οποίων η ζωή φαίνεται να έχει χάσει κάθε αξία και σημασία. Ο Χριστιανός δεν είναι ποτέ μοναχοπαίδι, γιατί ο Θεός είναι ο πατέρας όλων. Κάθε βαφτισμένο άτομο δέχεται αδελφούς και αδελφές. Και καλείται να είναι έτσι, να εμπλουτίσει δηλαδή την αδελφότητα, να πλέξει τη φιλία, να καλλιεργήσει την αλληλεγγύη. Σήμερα, από όλους εμάς, έχοντας επιστρέψει ως παιδιά στο βαφτιστήρι, γεννημένοι ως γιοι, ο Κύριος δεν ζητά μεγάλες ομιλίες ή υποσχέσεις, αλλά μόνο μια καρδιά ικανή να αγαπηθεί για να μάθει από τον Θεό, έναν καλό πατέρα , να αγαπάς τους πάντες.


Sikukuu ya Ubatizo wa Bwana

Injili (Mk 1,7-11)

Wakati huo, Yohana alitangaza hivi: «Aliye na nguvu zaidi kuliko mimi anakuja baada yangu: mimi sistahili kuinama ili kuzifungua kamba za viatu vyake. Mimi nimewabatiza kwa maji, lakini yeye atawabatiza kwa Roho Mtakatifu." Na tazama, siku zile Yesu alikuja kutoka Nazareti ya Galilaya, akabatizwa katika mto Yordani na Yohana. Mara alipotoka majini, aliona mbingu zimepasuka na Roho akishuka kama njiwa. Na sauti ikatoka mbinguni: "Wewe ni Mwanangu mpendwa, nimependezwa nawe."

Ufafanuzi juu ya Injili na Monsinyo Vincenzo Paglia

Sikukuu ya ubatizo wa Yesu ni Epifania zaidi, udhihirisho wa Yesu.Pale Yordani mbingu zilifunguka na Roho Mtakatifu akatua juu ya Yesu, kama njiwa ambaye hatimaye anapata kiota chake. Nguvu ya Mungu imepata makao yake. Sio kwamba Roho wa Bwana hakuwepo hapo awali. Ilikuwa hapo tangu uumbaji, wakati “roho ya Mungu ilipotulia juu ya maji” (Mwa 1:2). Kisha akaendelea kuwepo katika watu watakatifu na wa kiroho, katika manabii, katika watu wema, katika mashahidi wa upendo, wa Israeli na wa dini nyinginezo. Katika Yesu Roho - tangu kuzaliwa kwake na katika udhihirisho wake kwa watu wenye hekima - hupata makao yake kamili na ya uhakika. Baada ya ubatizo wake, Yesu anaanza kusema. Mtu anaweza kusema kwamba alitoka majini na wito mpya. Siku ya ubatizo wake, alizaliwa katika maisha mapya, katika utume mpya: hakuwa na muda wa kufikiria juu yake mwenyewe, wapendwa wake, nyumba yake, wasiwasi wake wa kawaida. Mara tu alipobatizwa, Yesu alitoka majini na tazama, mbingu zilifunguka na sauti kutoka mbinguni ikasema: “Wewe ni Mwanangu mpendwa, nimependezwa nawe. Kwa mahubiri ya Yesu baada ya ubatizo wake, Mungu anakuwa karibu zaidi, wakati ujao wa amani haupatikani tena, tumaini halijaisha, mwanadamu hajapondwa duniani, yeye si mfungwa wa hatima yake. Kila mmoja wetu anakuwa mtoto, kupendwa na kuthaminiwa. Upendo wa Mungu ni wa kibinafsi, wa kipekee, na hakuna kusudi lingine isipokuwa lile la kumpenda yeye. Huu ndio wakati ujao ambao Mungu tayari anaufanya kuwa sasa na kutoa kwa kila mtu na hasa kwa wale ambao maisha yao yanaonekana kupoteza thamani na umuhimu wowote. Mkristo kamwe si mtoto wa pekee, kwa sababu Mungu ndiye baba wa wote. Kila mtu aliyebatizwa anapokea ndugu na dada. Na anaitwa kuwa hivyo, yaani kutajirisha udugu, kusuka urafiki, kukuza mshikamano. Leo, kati yetu sote, tuliporudi tukiwa watoto kwenye kisima cha ubatizo, tulizaliwa kama wana, Bwana haombi hotuba kubwa au ahadi, bali ni moyo tu unaoweza kujifanya kupendwa ili kujifunza kutoka kwa Mungu, baba mwema. , kupenda kila mtu.


Lễ Chúa Giêsu Chịu Phép Rửa

Tin Mừng (Mc 1,7-11)

Khi ấy, Thánh Gioan đã tuyên bố: “Đấng mạnh hơn tôi đến sau tôi: tôi không đáng cúi xuống cởi dây dép cho Người. Thầy làm phép rửa cho anh em bằng nước, nhưng Người sẽ rửa anh em bằng Chúa Thánh Thần”. Và này, trong những ngày đó, Chúa Giêsu từ Nagiarét miền Galilê đến và được Gioan làm phép rửa ở sông Giođan. Và ngay lập tức, ra khỏi nước, ông thấy các tầng trời xé ra và Thánh Thần ngự xuống phía ông như một con chim bồ câu. Và có tiếng từ trời phán: “Con là Con yêu dấu của Cha: Cha hài lòng về Con”.

Chú giải Tin Mừng của Đức ông Vincenzo Paglia

Lễ Chúa Giêsu chịu phép rửa là một cuộc Hiển linh sâu xa hơn, biểu lộ Chúa Giêsu: Tại sông Giođan, các tầng trời mở ra và Chúa Thánh Thần ngự xuống trên Chúa Giêsu như chim bồ câu cuối cùng tìm được tổ. Quyền năng của Chúa đã tìm thấy nơi ở của nó. Không phải là Thánh Linh của Chúa không có ở đó trước đó. Nó đã ở đó từ khi được tạo dựng, khi “thần khí Thiên Chúa bay lượn trên mặt nước” (St 1:2). Sau đó, Ngài tiếp tục hiện diện nơi những con người thánh thiện và thiêng liêng, nơi các tiên tri, nơi những người công chính, nơi những chứng nhân bác ái, cả ở Israel lẫn các tôn giáo khác. Nơi Chúa Giêsu, Thánh Thần – kể từ khi Người sinh ra và khi tỏ hiện với các nhà thông thái – đã tìm được ngôi nhà trọn vẹn và vĩnh viễn của Người. Sau khi chịu phép rửa, Chúa Giêsu bắt đầu nói. Người ta có thể nói rằng anh ấy bước ra khỏi nước với một ơn gọi mới. Vào ngày chịu phép rửa, anh đã được sinh ra trong một cuộc sống mới, một sứ mệnh mới: anh không còn thời gian để nghĩ về bản thân, những người thân yêu, mái ấm, những lo lắng thường ngày của mình. Ngay sau khi chịu phép rửa, Chúa Giêsu ra khỏi nước và kìa, trời mở ra và có tiếng từ trời phán: "Con là Con yêu dấu của Cha: Cha hài lòng về Con". Với lời rao giảng của Chúa Giêsu sau lễ rửa tội, Thiên Chúa trở nên gần gũi hơn, tương lai hòa bình không còn là điều không thể đạt được, niềm hy vọng không chấm dứt, con người không bị đè bẹp trên trái đất, họ không phải là tù nhân của số phận mình. Mỗi chúng ta trở thành một đứa trẻ được yêu thương và nâng niu. Tình yêu của Thiên Chúa là tình yêu cá nhân, duy nhất, không có mục đích nào khác ngoài tình yêu với Người. Đây là tương lai mà Thiên Chúa đã làm hiện tại và ban tặng cho mọi người, đặc biệt cho những người mà cuộc sống của họ dường như đã mất hết giá trị và tầm quan trọng. Người Kitô hữu không bao giờ là con một, vì Thiên Chúa là cha của mọi người. Mỗi người được rửa tội đều đón nhận anh chị em. Và họ được kêu gọi làm như vậy, nghĩa là làm phong phú thêm tình huynh đệ, dệt nên tình bạn, vun trồng tình liên đới. Ngày nay, trong tất cả chúng ta, khi trở lại như những đứa trẻ bên giếng rửa tội, được sinh ra như những người con, Chúa không đòi hỏi những bài diễn văn hay những lời hứa vĩ đại, nhưng chỉ một trái tim có khả năng tự yêu thương để học hỏi từ Thiên Chúa, một người cha nhân lành. , yêu thương mọi người.


കർത്താവിന്റെ മാമോദീസയുടെ തിരുനാൾ

സുവിശേഷം (Mk 1,7-11)

ആ സമയത്ത്, ജോൺ പ്രഖ്യാപിച്ചു: "എന്നേക്കാൾ ശക്തനായവൻ എന്റെ പിന്നാലെ വരുന്നു: അവന്റെ ചെരിപ്പിന്റെ ചരടുകൾ അഴിക്കാൻ ഞാൻ യോഗ്യനല്ല. ഞാൻ നിങ്ങളെ വെള്ളത്തിൽ സ്നാനം കഴിപ്പിച്ചു, എന്നാൽ അവൻ നിങ്ങളെ പരിശുദ്ധാത്മാവിനാൽ സ്നാനം കഴിപ്പിക്കും." അക്കാലത്ത്, യേശു ഗലീലിയിലെ നസ്രത്തിൽ നിന്ന് വന്ന് ജോർദാനിൽ യോഹന്നാനാൽ സ്നാനം ഏറ്റു. ഉടനെ, വെള്ളത്തിൽ നിന്ന് ഇറങ്ങി, അവൻ ആകാശം പിളർന്നു, ആത്മാവ് ഒരു പ്രാവിനെപ്പോലെ തന്റെ നേരെ ഇറങ്ങുന്നത് കണ്ടു. അപ്പോൾ സ്വർഗത്തിൽ നിന്ന് ഒരു ശബ്ദം ഉയർന്നു: "നീ എന്റെ പ്രിയപുത്രനാണ്: ഞാൻ നിന്നിൽ സന്തുഷ്ടനാണ്."

മോൺസിഞ്ഞോർ വിൻസെൻസോ പഗ്ലിയയുടെ സുവിശേഷത്തെക്കുറിച്ചുള്ള വ്യാഖ്യാനം

യേശുവിന്റെ മാമോദീസയുടെ പെരുന്നാൾ യേശുവിന്റെ മറ്റൊരു എപ്പിഫാനിയാണ്, ജോർദാനിൽ സ്വർഗ്ഗം തുറന്നു, പരിശുദ്ധാത്മാവ് യേശുവിന്റെ മേൽ ഇറങ്ങി, ഒടുവിൽ കൂട് കണ്ടെത്തുന്ന പ്രാവിനെപ്പോലെ. ദൈവത്തിന്റെ ശക്തി അതിന്റെ ഭവനം കണ്ടെത്തി. കർത്താവിന്റെ ആത്മാവ് മുമ്പ് അവിടെ ഇല്ലായിരുന്നു എന്നല്ല. "ദൈവത്തിന്റെ ആത്മാവ് വെള്ളത്തിന് മീതെ ആവാഹിച്ച" (ഉൽപത്തി 1:2) സൃഷ്ടി മുതൽ അത് ഉണ്ടായിരുന്നു. പിന്നീട് അവൻ വിശുദ്ധരും ആത്മീയരുമായ മനുഷ്യരിലും പ്രവാചകന്മാരിലും നീതിമാന്മാരിലും ദാനധർമ്മങ്ങളുടെ സാക്ഷികളിലും ഇസ്രായേലിലും മറ്റ് മതങ്ങളിലും തുടർന്നു. യേശുവിൽ ആത്മാവ് - അവന്റെ ജനനം മുതൽ, ജ്ഞാനികൾക്ക് അവന്റെ പ്രകടനത്തിൽ - അവന്റെ പൂർണ്ണവും നിർണ്ണായകവുമായ ഭവനം കണ്ടെത്തുന്നു. സ്നാനത്തിനു ശേഷം യേശു സംസാരിക്കാൻ തുടങ്ങുന്നു. അവൻ ഒരു പുതിയ തൊഴിലുമായി വെള്ളത്തിൽ നിന്ന് ഇറങ്ങിയെന്ന് ഒരാൾക്ക് പറയാം. മാമ്മോദീസയുടെ ദിവസം, അവൻ ഒരു പുതിയ ജീവിതത്തിലേക്ക്, ഒരു പുതിയ ദൗത്യത്തിലേക്ക് ജനിച്ചു: തന്നെക്കുറിച്ചോ, തന്റെ പ്രിയപ്പെട്ടവരെക്കുറിച്ചോ, വീടിനെക്കുറിച്ചോ, തന്റെ പതിവ് ആകുലതകളെക്കുറിച്ചോ ചിന്തിക്കാൻ അദ്ദേഹത്തിന് സമയമില്ലായിരുന്നു. സ്നാനം ഏറ്റ ഉടനെ, യേശു വെള്ളത്തിൽ നിന്ന് ഇറങ്ങി, സ്വർഗ്ഗം തുറക്കുന്നതും സ്വർഗ്ഗത്തിൽ നിന്ന് ഒരു ശബ്ദം പറഞ്ഞു: "നീ എന്റെ പ്രിയപുത്രനാണ്: ഞാൻ നിന്നിൽ സന്തുഷ്ടനാണ്." സ്നാനത്തിനുശേഷം യേശുവിന്റെ പ്രസംഗത്തോടെ, ദൈവം കൂടുതൽ അടുക്കുന്നു, സമാധാനത്തിന്റെ ഭാവി ഇനി കൈവരിക്കാനാവില്ല, പ്രത്യാശ അവസാനിച്ചിട്ടില്ല, മനുഷ്യൻ ഭൂമിയിൽ തകർന്നിട്ടില്ല, അവൻ അവന്റെ വിധിയുടെ തടവുകാരനല്ല. നമ്മൾ ഓരോരുത്തരും കുട്ടികളായി മാറുന്നു, സ്നേഹിക്കപ്പെടുന്നു, സ്നേഹിക്കപ്പെടുന്നു. ദൈവത്തിന്റെ സ്നേഹം വ്യക്തിപരവും അതുല്യവുമാണ്, അവനുമായുള്ള സ്നേഹമല്ലാതെ മറ്റൊരു ലക്ഷ്യവുമില്ല. ദൈവം ഇതിനകം തന്നെ അവതരിപ്പിക്കുകയും എല്ലാവർക്കും, പ്രത്യേകിച്ച് ജീവിതത്തിന് എല്ലാ മൂല്യവും പ്രാധാന്യവും നഷ്ടപ്പെട്ടതായി തോന്നുകയും ചെയ്യുന്ന ഭാവിയാണിത്. ക്രിസ്ത്യാനി ഒരിക്കലും ഏകമകനല്ല, കാരണം ദൈവം എല്ലാവരുടെയും പിതാവാണ്. സ്നാനമേറ്റ ഓരോ വ്യക്തിയും സഹോദരങ്ങളെ സ്വീകരിക്കുന്നു. അവൻ അങ്ങനെയായിരിക്കാൻ വിളിക്കപ്പെടുന്നു, അതായത്, സാഹോദര്യം സമ്പന്നമാക്കാൻ, സൗഹൃദം നെയ്യാൻ, ഐക്യദാർഢ്യം വളർത്തിയെടുക്കാൻ. ഇന്ന്, ജ്ഞാനസ്നാനത്തിൽ കുട്ടികളായി, പുത്രന്മാരായി ഉത്ഭവിച്ച നാമെല്ലാവരും, കർത്താവ് വലിയ പ്രസംഗങ്ങളോ വാഗ്ദാനങ്ങളോ ആവശ്യപ്പെടുന്നില്ല, മറിച്ച് ദൈവത്തിൽ നിന്ന് പഠിക്കാൻ സ്വയം സ്നേഹിക്കാൻ കഴിയുന്ന ഒരു ഹൃദയം മാത്രമാണ്, ഒരു നല്ല പിതാവ്. , എല്ലാവരെയും സ്നേഹിക്കാൻ.


Ememme Baptizim nke Onyenweanyị

Oziọma (Mk 1:7-11)

N’oge ahụ, Jọn kwusara, sị: “Onye ka m ike na-abịa n’azụ m: erughị m eruda ala ịtọpụ eriri akpụkpọ ụkwụ ya. Eji m mmiri mee unu baptizim, ma ọ ga-eji mmụọ nsọ mee unu baptizim.” Ma le, n'ubọchi ahu Jisus siri na Nazaret nke Galili bia, Jọn we me Ya baptism nime Jọdan. Ngwa ngwa, mb͕e o siri na miri ahu puta, ọ hu na elu-igwe ka ha tiwara etiwa, Mọ Nsọ nēfeda-kwa-ra ya dika nduru. Otu olu wee si n'eluigwe daa, sị: "Ị bụ Ọkpara m m hụrụ n'anya: obi dị m ụtọ na ị."

Nkọwa nke Oziọma nke Monsignor Vincenzo Paglia

Ememme baptizim nke Jizọs bụ Epiphany ọzọ, ngosipụta nke Jizọs.Na Jọdan, eluigwe meghere, mmụọ nsọ wee dakwasị Jizọs, dị ka nduru nke mechara chọta akwụ ya. Ike Chineke achọtala ebe obibi ya. Ọ bụghị na Mụọ nke Onye-nwe anọghị ya mbụ. Ọ bụla ebe ahụ kemgbe e kere eke, mgbe “Mmụọ nke Chineke nọkwasịrị n’elu mmiri” (Jen 1:2). Mgbe ahụ, ọ gara n'ihu na-anọ n'ime ndị nsọ na ndị mmụọ, n'ime ndị amụma, na ndị ezi omume, na ndị akaebe nke afọ-ọma, ma nke Israel ma nke okpukpe ndị ọzọ. N'ime Jisus Mmụọ - site n'ọmụmụ ya na n'ọhụụ ya nye ndị amamihe - na-achọta ebe obibi ya zuru oke na nke doro anya. Mgbe e mesịrị Jizọs baptizim, ọ malitere ikwu okwu. Mmadụ nwere ike ịsị na o ji ọrụ ọhụrụ pụta na mmiri. N'ụbọchị e mere ya baptizim, a mụrụ ya n'ime ndụ ọhụrụ, n'ime ozi ọhụrụ: ọ dịghịzi enwe ohere iche echiche banyere onwe ya, ndị ọ hụrụ n'anya, ụlọ ya, nchegbu ọ na-emekarị. Ozugbo e mere ya baptizim, Jizọs si na mmiri ahụ pụta, ma, lee, eluigwe meghere, otu olu sikwa n’eluigwe kwuo, sị: “Ị bụ Ọkpara m, m hụrụ n’anya: ihe gị na-atọ m ụtọ nke ukwuu. Site n’ikwusa ozi ọma nke Jizọs mgbe e mesịrị ya baptizim, Chineke na-abịarukwu nso, ọdịnihu udo adịkwaghị adị, olileanya adịghị agwụ agwụ, e gwepịara mmadụ n’ụwa, ọ bụghị onye mkpọrọ nke ọdịnihu ya. Onye ọ bụla n'ime anyị na-aghọ nwata, a hụrụ n'anya na nke a hụrụ n'anya. Ịhụnanya Chineke bụ nke aka ya, nke pụrụ iche, o nweghịkwa nzube ọzọ ma e wezụga ịhụnanya ya n'ebe ọ nọ. Nke a bụ ọdịnihu nke Chineke ewepụtalarị ugbu a ma na-enye onye ọ bụla na ọkachasị ndị ndụ ha yiri ka ha tụfuru uru na mkpa niile. Onye Kraịst abụghị otu nwa, n'ihi na Chineke bụ nna nke mmadụ niile. Onye ọ bụla e mere baptizim na-anabata ụmụnna nwoke na ụmụnna nwanyị. Na a na-akpọ ya ka ọ bụrụ otu ahụ, ya bụ, ime ka ọbụbụenyi mara mma, ịkpa enyi, ịzụlite ịdị n'otu. Taa, n'ime anyị niile, ebe ọ laghachiri dị ka ụmụaka na ebe baptizim, emepụtara dị ka ụmụ nwoke, Onyenwe anyị anaghị arịọ maka nnukwu okwu ma ọ bụ nkwa, kama ọ bụ naanị obi nke nwere ike ime onwe ya ka ọ bụrụ ịhụnanya iji mụta ihe n'aka Chineke, ezigbo nna. , ịhụ onye ọ bụla n'anya.